Uz davno tu nikto nepisal pribeh, tak Vam ponukam ten moj. Ked som bola mala, mama ma vzdy dala ostrihat u kadernicky
nakratko. Bol to pre mna problem, lebo vzdy, ked som prisla do skoly, deti sa smiali, ci ma presiel kombajn. No uznajte,
otras. Asi od svojich 10 rokov som sa viac nedala, a nebolo tej sily, ktora by ma donutila dat sa ostrihat u holicky.
Pocas mojich teenagerskych rokov som skusala strihat si konceky sama, totiz vlasy som mala dlhe po pas. Darilo
sa mi celkom dobre. Vzdy som ich skratila o jeden- dva centimetre. Po par rokoch pri surfovani na nete ma coraz castejsie
napadlo, ostrihat sa kratsie. Tak preco nie. Zijem sama, som financne nezavisla,... Vzala som si volno. Nasadla
do auta a vybrala som sa kupit si, co k tomu potrebujem. Vojduc do obchodu s kadernickymi potrebami, som sa citila
ako v siedmom nebi. Kupila som kvalitne noznice, rozne druhy hrebenov, strojcek na strihanie vlasov, a kopec inych veciciek.
Stravila som tam hodne casu, predavacka vysvetlovala, co na co sluzi. Ponahlala som som sa domov, aby som ich mohla
vyskusat. Pripravila som si vsetko do kupelne. Mam v nej velke zrkadlo, dala som tam stolicku. Zacala som si cesat
moje gastanovo hnede dlhe vlasy. Zviazala som si ich vzadu do gumicky a z koncov som si odstrihla asi 20 cm. Vlasy
vlnivym pohybom spadli na zem. Bolo to vzrusujuce. Znova som cesala a zarovnavala. Boli uz perfektne zastrihnute na rovnaku
dlzku. Akoby boli merane pravitkom. To mi vsak nestacilo. Ta zmena sa mi zdala mala. A co tak ofina? Po cele tie roky
som nikdy nemala ostrihanu ofinu. Skusim to. Dala som si kadernicku plachtu okolo krku, aby som sa vlasmi nezaspinila.
Scesala som si predne vlasy cez tvar, nie vela, len par pramenov, na skusku. Zodvihla som noznice do vysky obocia,
zasunula ich do vlasov a pomaly ich zavrela. Ozvalo sa jemne snip a dlhy pramen vlasov padal do mojho lona. Pol ofiny
bolo na svete. Rovnaky pohyb a mala som ju hotovu. Pohlad do zrkadla ma presvedcil, ze to bol dobry napad. Kedze mam
vysoke celo, ofina mi uplne zmenila tvar. No ofina... Par zostrihnutych pramenov vyzeralo fakt dobre. Tak ako bude
vyzerat husta ofina? Hned som to musela vyskusat. Scesala som od vrchu hlavy predne vlasy na sirku cela cez tvar.
Ich vrchnu cast som oddelila a pripla hore. Spodnu cast vlasov som scesala, noznice do ruky a opakovalo sa to, co pred
chvilou. Zacesat, strihat, zacesat, strihat... Zdalo sa to ako vecnost, a vlasy padali a padali na zem. Moje krasne
vlasy, na ktore som bola taka pysna, uz lezali na zemi. Ofina bola hotova. Husta, ostrihana cez celu sirku cela, perfektne
rovna. Pacila som sa sama sebe. Ked som uz bola takto zozbehnuta, moje druhe ja mi hovorilo, ze by to chcelo nieco
extravagantnejsie. Sadla som si k internetu a nechala sa inspirovat mnohymi vytvormi kadernikov. Opat som sa vratila
do kupelne, noznice do ruky a z mojej ofiny padali dalsie 2 cm dole. Bolo to super. Kratka husta ofina v kontraste
s dlhymi hladkymi vlasmi pod lopatky. Preslo par tyzdnov, vlasy podrastli a bolo treba s nimi opat nieco urobit.
Tentokrat som sa rozhodla ist do salonu prichystana na zmenu. S busiacim srdcom som vosla do prveho, ktory som mala po
ceste. Miestnost bola mala, v nej dve cervene kozene kresla, na stenach zrkadla od podlahy po strop. V oboch kreslach
sedeli zakaznicky. Co ma vsak prekvapilo bolo, ze kadernikmi boli muzi. Po chvili cakania sa jedno kreslo uvolnilo
a bola som pozvana sadnut si don. Bolo makkucke a pohodlne. Kadernik, ktory sa predstavil ako Peter, mi zacal cesat
vlasy a pytal sa, co si prajem. Preglgla som a ani neviem, ako som povedala, ze to nechavam nanho. Bol prekvapeny.
Zaujimal sa, ci mam vobec nejaku predstavu o tom, ako to ma vyzerat. A dodal, ci moze urobit cokolvek s dlhymi mojimi
vlasmi. Tichym hlasom som mu odpovedala, ze okrem ostrihania dohola, moze robit, co chce tak, aby mi to pristalo a bolo
to sexi. Kym hovoril: "Fajn", okolo krku mi zozadu dal papierovy obrusok, pevne uviazal velku snehobielu plachtu siahajucu
az po moje topanky. Ked som sa na seba pozrela do zrkadla, bolo vidiet len moju hlavu a plachtu, nic viac. Opytal
sa, ci chcem vediet, aky uces mi vymyslel, a ci mi pocas strihania ma presne hovorit, co robi. Moju strohu odpoved
"nie" pochopil a bez slova opat zacal cesat moje dlhe vlasy s odrastenou ofinou. Este sa mi vlasov nikdy nedotykal ziadny
holic, bolo to skvele. Potom zviazal vlasy do gumicky. Zatriaslo mnou, azda vymyslel nieco tak kratke? Ked sa rozorvucal
hlas strojceka, vedela som, ze moje dlhe vlasy v priebehu sekund budu minulostou. Uz som len citila kov na krku a
jemne chvenie. Zrazu som uz nemala svoj dlhy cop. Pozrel sa na mna v zrkadle, opytal sa. " Chcete ho?" Pokyvala som
zaporne hlavou a on moje vlasy jednoducho hodil na zem s poznamkou: " Najkrajsie dlhe vlasy su, ked ostrihane lezia
na podlahe". No super, teraz som uz vedela, ze nie je cesty spat. Opat ich zacal cesat, vsetky vlasy nad uchom mi vypol
hore. Znova rychlo zapol strojcek, lavou rukou mi pritlacil hlavu dopredu, az sa moja brada dotykala hrude a zacal
systematickymi pohybmi strihat moje vlasy. Pas po pase som citila chladny kov a chcenie stroja. Ten pocit som nikdy
predtym nezazila. Zakazdym padali na plachtu a na zem. Celu zadnu cast hlavy som mala nakratko. Aspon som si to myslela,
ked strihal a strihal. Konecne to jemne bzucnie strojceka prestalo. Polozil ho na policu predomna. Preco ho neodlozil?
Vzal do ruky hreben, noznice. Cast zopnutych vlasov na pravej strane hlavy uvolnil, zvysok opat zapol hore. Tieto
vlasy, este vzdy dlhe cca po plecia, starostlivo cesal a namacal vodou. Nelenil a rychlym pohybom vlozil noznice do
mojich vlasov vo vyske brady a odstrihol. Vsimla som si, ze predne vlasy su dlhsie a postupne dozadu sa skracuju. Takto
systematicky strihal a hnede vlasy roznych dlzok uz boli po celej plachte, co vytvaralo s jej bielou farbou kontrast.
Ako ma strihal, zacala som mat cim dalej, tym lepsi pocit z toho, ze sedim u holica, a mala som tu odvahu dat dlhe
vlasy radikalne zostrihat. Medzitym voslo do holicstva par zakaznikov. Vsetci komentovali moj uces, jedni vraveli,
ze je to prilis radikalna zmena ( co ti vedia!), druhi ma podporovali. Bol ro fajn pocit. Ked mi moje vlasy skratil vpredu
na dlzku brady, dozadu sa dlzka skracovala asi do vysky hornej casti ucha, prisla na rad moja uz trochu odrastena ofina.
Este ju zhustil a ostrihol z nej dobre 2 cm. Taku kratku ofinku som v zivote nevidela! Bola uzasna! Uz som si myslela,
ze skoncil, ked sa opat naciahol na policu predomnou, vzal stojcek, vymenil nastavec a opat zacal strihat zadnu cast
hlavy az po noznicami zostrihane vlasy, pas po pase malinke vlasky padali na plachtu a zem. Nemyslela som , ze ich
tam este tolko zostalo. Vypol strojcek, dal dolu nadstavec a znova ho zapol. Mala som pocit, ze mi uz nezostali ziadne
vlasy. Znova som na krku citila chladny kov ako nemilosrdne holi moj krk. Ked skoncil, naniesol mi na krk penu a britvou
mi dohladla vyholil krk i asi 2-3 cm z miest, kde este pred hodinou rastli moje dlhe vlasy. Po vyholeni mi na upokojenie
koze naniesol vonavy olej a jednoducho povedal: "Hotovo". Podal mi zrkadlo do ruky, otocil cele kreslo a ja som mohlo
vidiet cele "dielo" aj zozadu. Vlasy boli od temena bez milosti zostrihane a vyholene. Presla som si tam rukou a vzdychla
vzrusenim. Vpredu vlasy prekryvali usi a zastavili sa pri brade, celo lemovala kratucka ofina. Otocil kreslo k zrkadlu
, uvolnil plachtu, vytriasol ju, vsetky vlasy padli na zem. Az teraz som si uvedomila, ake to bolo mnozstvo. Toto
vsetko som mala na hlave? Usmiala som sa, zaplatila som a so vztycenou hlavu som sebavedome vysla von. Na hlave som
zacitila vetrik, co bol skvely pocit. A vedela som, ze toto nie je poslednykrat, co som sedela u holica, a vyskusam
urcite aj nieco este kratsie. Skuste to aj Vy!
|